Přišlo mailem ...

9.10.2013

Dnes sa mi veľmi hodí informácia uverejnená v správach o tom, že bola udelená Nobelova cena za fyziku vedcovi, ktorý potvrdil existenciu takzvanej „božskej častice“, ktorá bola prítomná pri zrode vesmíru. Zamyslením však zostáva: „Na čo nám to je?“ Už veľa rokov človek skúma  a rozoberá to, čo nám bolo dané ako dokonalé. Stále riešime ako to niekto tak dokonalo vymyslel a či v tom nie je nejaký háčik. A pri tom zabúdame v čom je naše predurčenie. O existencii božskej častice vie každý z nás. Niekto možno viac niekto menej, no každý ju máme v sebe. A pre to: „Nebolo by lepšie sa zamyslieť nad tým v čom je naše ozajstné predurčenie?“ Nie je to náhodou pokračovanie v tvorení? Tvorení, pre ktoré sme predurčený? Môže byť veriaci aj neveriaci a musí uznať, že človek zatiaľ nestvoril nič podobné ako Boh. Stále iba skúmame ako to Boh spravil. A naše schopnosti tvoriť iba otupujú. Ak chce niekto tvoriť, nech stvorí večný život človeka, nech stvorí nové obývateľné planéty s čistým vzduchom a čistou vodou. Nech vráti raj na zemi a zem bude najkrajšou planétou vo vesmíre. Na toto všetko sme predurčený. A to od nás očakáva Otec. Aby sme zdokonalili dielo, ktoré on začal. Aby na nás bol hrdý a povedal : „Ty si môj syn, lebo si vrátil na zem večnú rajskú záhradu“ – kúsok na zemi s čistou prírodou, vodou a čistím vzduchom. A táto záhrada bude dedičstvo pre tvoje potomstvo, ktoré ju bude zdokonaľovať a tvoja duša bude v nej večne žiť v raji.

Neopakujme dookola tie isté chyby, nehľadajme jednu božskú časticu, keď pri tom devastujeme dokonalé Božie dielo a namiesto večnej rajskej záhrady tvoríme betónové pohrebisko, kde život existuje na hranici udržateľnosti. To ako funguje vesmír je nám všetkým dané a nič nám Boh neskrýva. Stačí iba otvoriť oči a občas si ľahnúť pod hviezdnu oblohu na trávu a pozorovať a počúvať čo sa deje okolo nás.

Šťastné tvorenie ....