Rozprávka o koze, ktorá klamala

Vážení přátelé, dnes mi přišel od přítele na Slovensku krásný e-mail. Dělím se s Vámi o Moudrost, kterou obsahuje. Příroda a Vesmír jsou nám opravdu největšími učiteli. Je třeba se naučit jim znovu rozumět.

VO

Krásny deň aj Vám.

Zasielam Vám ešte jeden článok alebo skôr rozprávku.

Stretol som človeka na trhu, je úžasný záhradkár.

Pestuje zeleninu, ovocie kvety a jeho život je ako jedna veľká kniha.

Stretli sme sa iba tri krát, raz minuli rok a dva krát tento rok.

Pri druhom stretnutí mi povedal, že som jeho ďalší syn.

Má 74 rokov a všetky informácie čerpá z prírody a Vesmíru.

Nečítal žiadne knihy a vie ďaleko viac ako je vo veľa knihách popísané.

Vraví treba sa pozerať srdcom a cítiť.

Povedal: „Deťom netreba púšťať televízor ani čítať z kníh, treba im povedať životné príbehy a odovzdať informácie.“

Dovolil som si jeho príbeh zapísať, tu je:

Rozprávka o koze, ktorá klamala

Žil raz jeden otec, mama a mali štyri deti. Jedného dňa otec vraví najstaršiemu synovi Tomášovi: „Tomáš zober kozu na pašu, je hladná a dáva málo mlieka.“  Tomáš zobral kozu a šiel s ňou na pašu. Večer keď sa otec sa pýta kozy: „Zobral ťa Tomáš na pašu a dobre si sa najedla?“ Ona mu odpovie: „Ale kdeže iba na asfalt ma zobral a ja som iba tak o zem kopýtkom škrabkala.“ Otec sa rozhnevá a vyženie syna z domu. Na druhý deň otec vraví druhému synovi Jurkovi: „Jurko zober kozu na pašu, je hladná a dáva málo mlieka.“  Jurko zobral kozu a šiel s ňou na pašu. Večer keď sa otec sa pýta kozy: „Zobral ťa Jurko na pašu a dobre si sa najedla?“ Ona mu odpovie: „Ale kdeže iba na asfalt ma zobral a ja som iba tak o zem kopýtkom škrabkala.“ Otec sa rozhnevá a vyženie syna z domu. Na tretí deň otec vraví tretiemu synovi Viktorovi: „Viktor zober kozu na pašu, je hladná a dáva málo mlieka.“  Viktor zobral kozu a šiel s ňou na pašu. Večer keď sa otec sa pýta kozy: „Zobral ťa Viktor na pašu a dobre si sa najedla?“ Ona mu odpovie: „Ale kdeže iba na asfalt ma zobral a ja som iba tak o zem kopýtkom škrabkala.“ Otec sa rozhnevá a vyženie syna z domu. Na štvrtý deň otec vraví štvrtej najmladšej dcére Katke: „Tomáš, Juraj a Viktor mali zobrať kozu na pašu no ani jeden to nespravil, preto ty Katka, zober kozu na pašu, je hladná a dáva málo mlieka.“  Katka zobrala kozu a šla s ňou na pašu. Večer keď sa otec sa pýta kozy: „Zobrala ťa Katka na pašu a dobre si sa najedla?“ Ona mu odpovie: „Ale kdeže iba na asfalt ma zobrala a ja som iba tak o zem kopýtkom škrabkala.“ Otec sa rozhnevá a vyženie aj najmladšiu dcéru z domu. Roky plynú ako voda, koza zostarla a nechala zavolať otca hospodára a vraví mu: „Hospodár dobre si sa o mňa staral aj tvoje deti, keď si ich vyhnal z domu, to ja som klamala. Na pašu ma zobrali, vody mi napiť dali a dobre sa o mňa starali.“ Otec zarmútený , že deti vyhnal neprávom z domu, vyberie sa za nimi. Zaťuká na dvere najstaršiemu synovi Tomášovi a prosí ho: „Tomáš vráť sa domov, to koza klamala a ja som ťa neprávom vyhnal.“ Tomáš mu odpovie: „Otec môj ja už nemôžem, mám svoju ženu a deti, o nich sa musím už starať.“ Otec zarmútený odíde a vyberie sa ku druhému synovi Jurajovi. Zaťuká na dvere synovi Jurajovi a prosí ho: „Juraj vráť sa domov, to koza klamala a ja som ťa neprávom vyhnal.“ Juraj mu odpovie: „Otec môj ja už nemôžem, mám svoju ženu a deti, o nich sa musím už starať.“ Otec zarmútený odíde a vyberie sa ku tretiemu synovi Viktorovi. Zaťuká na dvere synovi Viktorovi a prosí ho: „Viktor  vráť sa domov, to koza klamala a ja som ťa neprávom vyhnal.“ Viktor mu odpovie: „Otec môj ja už nemôžem, mám svoju ženu a deti, o nich sa musím už starať.“Otec zarmútený odíde a vyberie sa ku najmladšej dcére Katke. Zaťuká na dvere Katke a prosí ju: „Katka dcéra moja najmladšia vráť sa domov, to koza klamala a ja som ťa neprávom vyhnal.“ Katka mu odpovie: „Otec môj drahý ja už nemôžem, mám dobrého manžela  a deti, o nich sa musím už starať.“ Otec zarmútený odíde domov a srdce ho bolí. Deti neprávom vyhnal z domu, sám so ženou na starobu zostal. Keď sa blížil čas Vianoc doma bolo smutno, pri štedrovečernom stole zostaneme sami, vraví otec žene. Keď nastal čas večere nachystali stôl tak ako boli zvyknutý. Každý pri ňom mal svoje miesto, otec, matka, traja synovia a najmladšia dcéra. Keď prichádzali večer ku stolu, stála pri ňom celá rodina. Synovia s manželkami, dcéra s manželom a deväť malých vnúčat. Všetci spoločne otcovi zaspievali koledy a spoločne sa najedli. S láskou v srdci a pokojom v duši išli sa spolu poďakovať  Bohu za to že nedovolil klamstvu rozbiť ich rodinu.

František